Nezmenená

Čierne kaderie
a šibalský smiech.

Prvej múzičke

Ktorej venujem tretí
nevydarený verš.

Vídam ju denne.

Mrieť pre odmietnutie
zrejme nebudem.

Možno žiť za úsmev.

Bez nej však svet
svetom isto nie je.

Opitá pusa

V opitosti bozkávam
no dobre, som srab,
bozk iba prijímam.
Keby si len pamätám,

na dotyk plných pier,
tak pekne krojených.
Mäkkých malých
životom kypiacich.

V nehrdom momente
*Potrebujem facku*
keď mi záhadou bolo
i moje vlastné meno.