Poet padnutý na hlavu
pondelok 14. septembra 2020
Opitá pusa
V opitosti bozkávam
no dobre, som srab,
bozk iba prijímam.
Keby si len pamätám,
na dotyk plných pier,
tak pekne krojených.
Mäkkých malých
životom kypiacich.
V nehrdom momente
*Potrebujem facku*
keď mi záhadou bolo
i moje vlastné meno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Novší príspevok
Staršie príspevky
Domov
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára