Nezmenená

Čierne kaderie
a šibalský smiech.

Prvej múzičke

Ktorej venujem tretí
nevydarený verš.

Vídam ju denne.

Mrieť pre odmietnutie
zrejme nebudem.

Možno žiť za úsmev.

Bez nej však svet
svetom isto nie je.

Opitá pusa

V opitosti bozkávam
no dobre, som srab,
bozk iba prijímam.
Keby si len pamätám,

na dotyk plných pier,
tak pekne krojených.
Mäkkých malých
životom kypiacich.

V nehrdom momente
*Potrebujem facku*
keď mi záhadou bolo
i moje vlastné meno.

Tik tak

Zapínam správy
koľká to zloba.
Tikanie bomby zla,
čo na nás valí sa.

Očiam neverím
s dobou kráča
ruka v ruke naša
ľudská stupidita.

Jedni zhrození
kde zahalená
musela byť žena
pre nás neznáma.

Kto koho kláti
šoubiz sa volá.
Na Zem kašľať
cigu na nej nechám.

Rožky si kúpiť
najlepšie zvlášť
jeden do sáčka
však je zadara.

Čo po prostredí
je nám tam.
Každý vie predsa:
"Po mne potopa."

Staro-nová múza

Ľubozvučná reč
červených pier,
mámi ma viac,
než pieseň Sirén.

Len sa zdesíš,
keby si vedela.
Alebo sa desím ja?
Že prekabátiš ma zas?

Nová múza

Vyhodiť z hlavy
nejde to, nie.
Náklonnosť aká
paralyzovať vie.

Ako taký úchyl
vŕta ti v hlave.
Myslíš na ňu
noc i celý deň.

Pravdu hovoriť
aj by si chcel.
Máš však obavy
že ju vydesíš len.

Bolesť bláznova

Nemetaforická je bolesť
šíriaca sa útrobami tela
keď hlava ide prasknúť
a vlastný dych dusí ťa.

Telom lomcuje triaška
chceš si oči vyškriabať.
No len nechty zarývaš
a zuby k sebe tuho tískaš.

Uniknúť snažíš sa,
márna je však snaha.
Paralizuje ťa bolesť
radosť každého blázna.

Šampión vetra

Výchor jest brnením.
Zdatnosťou znalosť.
Výchrica na nepriateľov
no zväčša jemný vánok.

Hurikán je zbraňou,
odhodlanie vierou.
Krivdením ľudu
pokúšaš osud svôj.

Srdce v karanténe

Srdce moje

v karanténe.

Denno denne

väznené je.

Pohľady pálčivé

ono aj znesie.

Kým len vie, že

odmenou mu budeš.

I slová cudzích príkre,

že sa vidieť nemôžeme

a, že nesmieme.

Viem, je to sebecké.

Azda nebezpečné

a pošetilo ješitné,

je žiť za tvoj úsmev

a mrieť za odmietnutie.

Pretože na tomto svete

nejestvuje zloby väčšej,

ako žiť v živote,

v ktorom teba niet.

Zoznam, zoznamov

Začínam si uvedomovať, že zo všetkých tých vecí, ktoré pred vypuknutím epidémie zdobili môj Zoznam plánov sa na miesto spomienok stali len súčasťou Zoznamu vecí nedotiahnutých do konca.

To všetko len pre to, že sa ich vyskúšanie zakaždým odložilo na neurčito, "až budem mať viac času, viac energie, hocičoho."
Tak plány zostali iba plánmi a neviem, či môžem povedať, že "wau, už sa mi toho podarilo odžiť, už môžem pokojne umrieť."

Ja, veršovec

Zaprášené dávam rýmy

ako z babkinej vytríny

Úprimné jak (biele) legíny.

Som grafoman. Žiaden básnik.

Básnikova kométa

Múza básnikova,

ani vidina by bola.

Ani okamih čo sa vyparí,

keď noc, ráno vystrieda.

Taká pomíjivá

až sa srdce rozbúcha.

Samotu poeta prehĺbi,

že dýchať zabúda.

Stolička prázdna zostáva

so Slnkom odišla i ona.

Múza moja drsňáčka

Pre Zem moju, kométa.

Krútim sa vôkol teba.

Vidím ťa prichádzať.

V tej chvíli moju noc

slnečné ráno vystrieda.