Bolesť bláznova

Nemetaforická je bolesť
šíriaca sa útrobami tela
keď hlava ide prasknúť
a vlastný dych dusí ťa.

Telom lomcuje triaška
chceš si oči vyškriabať.
No len nechty zarývaš
a zuby k sebe tuho tískaš.

Uniknúť snažíš sa,
márna je však snaha.
Paralizuje ťa bolesť
radosť každého blázna.

Šampión vetra

Výchor jest brnením.
Zdatnosťou znalosť.
Výchrica na nepriateľov
no zväčša jemný vánok.

Hurikán je zbraňou,
odhodlanie vierou.
Krivdením ľudu
pokúšaš osud svôj.

Srdce v karanténe

Srdce moje

v karanténe.

Denno denne

väznené je.

Pohľady pálčivé

ono aj znesie.

Kým len vie, že

odmenou mu budeš.

I slová cudzích príkre,

že sa vidieť nemôžeme

a, že nesmieme.

Viem, je to sebecké.

Azda nebezpečné

a pošetilo ješitné,

je žiť za tvoj úsmev

a mrieť za odmietnutie.

Pretože na tomto svete

nejestvuje zloby väčšej,

ako žiť v živote,

v ktorom teba niet.

Zoznam, zoznamov

Začínam si uvedomovať, že zo všetkých tých vecí, ktoré pred vypuknutím epidémie zdobili môj Zoznam plánov sa na miesto spomienok stali len súčasťou Zoznamu vecí nedotiahnutých do konca.

To všetko len pre to, že sa ich vyskúšanie zakaždým odložilo na neurčito, "až budem mať viac času, viac energie, hocičoho."
Tak plány zostali iba plánmi a neviem, či môžem povedať, že "wau, už sa mi toho podarilo odžiť, už môžem pokojne umrieť."

Ja, veršovec

Zaprášené dávam rýmy

ako z babkinej vytríny

Úprimné jak (biele) legíny.

Som grafoman. Žiaden básnik.

Básnikova kométa

Múza básnikova,

ani vidina by bola.

Ani okamih čo sa vyparí,

keď noc, ráno vystrieda.

Taká pomíjivá

až sa srdce rozbúcha.

Samotu poeta prehĺbi,

že dýchať zabúda.

Stolička prázdna zostáva

so Slnkom odišla i ona.

Múza moja drsňáčka

Pre Zem moju, kométa.

Krútim sa vôkol teba.

Vidím ťa prichádzať.

V tej chvíli moju noc

slnečné ráno vystrieda.