Múza básnikova,
ani vidina by bola.
Ani okamih čo sa vyparí,
keď noc, ráno vystrieda.
Taká pomíjivá
až sa srdce rozbúcha.
Samotu poeta prehĺbi,
že dýchať zabúda.
Stolička prázdna zostáva
so Slnkom odišla i ona.
Múza moja drsňáčka
Pre Zem moju, kométa.
Krútim sa vôkol teba.
Vidím ťa prichádzať.
V tej chvíli moju noc
slnečné ráno vystrieda.
